Nevaloth - Krvilaènos & Tú?ba

 

Prekrásna a nedotknutá
Ka?dý večer som sledoval
Ako pri nej sviečka zhasína
V temnej komnate zamknutá
Na hviezdy za mre?ami jej
Väzenia tú?obne spomína
K vlastnej posteli prikutá
Noc čo noc o voľnosť prosí
A svoj osud trpko preklína
Keď netu?ila ?e bude
Oslobodená

Odbitím polnoci
Som chodil za ňou
Stretávali sme sa
V záhrade jej snov
U?il som si dary
Jej tela a pier
Kým vo snoch hre?ila
Stovkami nevier

Vytrhol som mre?e
A uniesol ju preč z ve?e
Do brlohu smrti pod povrchom mesta
A tam, v tej upírskej jame
V stratenom pohanskom chráme
Bola pobozkaná sťa večná nevesta

Bola pobozkaná sťa večná nevesta

Divokými plesmi
Ju privítali
A zvrátené vá?ne
V nej rozpútali
Naučil som ju sa
Napájať krvou
Tak vybrúsil som z nej
Rubín upírov

Chladná rozko? pila
Keď sa zjavila tá víla
Vo vani krvi odetá len do vlasov
Cez červene-plný kúpeľ
Som na bledej grófke úpel
Kým nebol celkom naplnený jej krásou

Vo vani krvi odetá len do vlasov

Dnes kdesi zvádza pôvabnými tancami
Tak ďaleko od mojej trúchliacej du?e
So siedmimi smrteľnými milencami
Be?í v ústrety po?kvrnenej Venu?e
Pod splnom ma zrádza keď len pohľadom zvádza
Ďal?ieho čo ju nazýva krásnou ru?ičkou
Sťa had sa vlní keď mu fantázie plní
A z čistej panny je dnes zvrátenou kurvičkou

Prekrásna av?ak vra?edná
Uprostred súmrakov slasti
Jej krvilačnosť prebúdza sa
Kým je s ním e?te spojená
Tesáky doňho zabára
Jeho ?ivotom napája sa
A po?iera srdce ktoré
Bilo len pre ňu

Keď noc nad vsou padá
Ďal?ích milencov hľadá
Tá stelesnená krvilačnosť a tú?ba

Krvilačnosť a tú?ba