Hromovlad - Zit stromom
?I STROMOM
V lone matky, v objatí, èierno èiernej zeme.
Tlkotom srdca o?ívam ako strom.
Prijímam svetlo, ?ivot, vodu ?umiacu da?ïom.
Silu v ?iare slnka, pohrávam sa s vetrom.
Nesúcim mráz, èo páli. Vodu èo ma zmáèa.
Zná?am vô¾u prírody, bezbrannos spevu vtáctva.
Odolávam neèasu, ktorý ma obèas vykloní,
z miesta ?itia, spánku, osudu èas nezlomím.
?i stromom v lese stojacim.
Vrásky èasu v lístí padajú.
Mi k nohám k zemi vrasteným.
Údmi v pôdy lone patriacim.
A keï ma rúchom ?ivota v?dy v jari matka obdarí.
Vnímam kroky èasom, som jeden z mnohých v histórií.
Poèítajúc letá, èo kruhy v údy znaèia,
mi zimy kruté vrývajú, jazvy, èo nikdy nezmiznú.
Viem, ?e príde èas, kedy ma svetlo zahubí,
svetlo, ktorým som ?il ma vysu?í a pohltí
smr, tak ako strom, v ktorom som svojho èasu ?il.
V prachu sveta spoèiniem, aby som sa opä narodil
...stromom v lese stojacim
...nepoznajúc vrásky v lístí
...mi k nohám mladým, bezbranným
...?i stromom pôde patriacim
Letras Hromovlad